Menej sa stretávame s vikierom jednospádovým, v tomto prípade existuje iba jedna plocha s nízkym sklonom (ale musíte mať na pamäti, že stupeň sklonu nemôže byť nižší ako minimálny sklon s doplnkovým hydroizolačným opatrením pre daný typ škridle). 

Volské oko je obdoba okenného vikiera len s polooválnym tvarom, ktorý charakterizuje plynulý prechod napojenia medzi strešnou plochou a vypuklou plochou volského oka. Vyhotovenie vikiera je ťažkou úlohou pre pokrývačov, kým volské oko je skutočnou výzvou pre majstrov pokrývačského remesla. 

Vyžaduje také prispôsobenie a položenie jednotlivých škridiel tak, aby sa znemožnil vstup vody pod vrstvu škridiel a nedopustil pretekanie strechy. Rovnako tak aj latovanie, aby navodilo harmóniu kompozície prechodu oblúka volského oka na plochu strechy.

Nie každá strecha sa hodí ku konštrukcii vikiera alebo volského oka, ak chceme zámkovú škridlu. Záleží to okrem iného od dĺžky strešnej plochy a stupňa sklonu strechy. 

Pri pokladaní volského oka s použitím zámkovej škridle stredného formátu (napr. Fläming) musíme zachovať proporcie, proporcie označujú vzťah dĺžky podstavy k výške, čiže ak je strešné okno vo forme volského oka s výškou 1 m, tak jeho podstava musí byť min. 8 m. 

Treba povedať, že výber škridiel s menším rozmerom uľahčí pokrývačské práce a zároveň zaistí lepšiu tesnosť strechy. Na oblúku volského oka je potrebné prichytiť všetky škridle pomocou skrutiek, čo zabraňuje ich posunu.