Ak sa dom nachádza v blízkosti lesa alebo veľkého stromového zoskupenia, strecha bude obzvlášť citlivá na rast machu. Preto by sme mali hneď premýšľať o engobovaných škridlách, ktoré sú voči tomuto javu odolnejšie. Najlepšou voľbou však budú glazúrované škridle.

Takéto škridle sú k dispozícii v našej ponuke, napr. MONZAplus tobago glazúrovaná, Piemont titán glazúrovaná. Mach na nich rastie menej často ako na poréznych strešných škridlách bez povrchových úprav, pretože hladký, glazúrovaný povrch umožňuje samočistenie strešných škridiel pri každom daždi.

Íl je prírodná surovina, z ktorej sa vyrába keramika. Po vypálení má prevažne červenú farbu. Je to dobre známy, overený materiál historických tehlových stavieb alebo tradičných striech. Pre získanie iných farebných odtieňov sa škridly glazúrujú alebo engobujú. Sú to moderné metódy farbenia škridiel špeciálnymi substanciami (typu topiacej sa ílovej zmesi alebo skloviny). Vďaka tomu sú na trhu dostupné rôzne farby, alebo rôzne odtiene hnedej, čiernej alebo šedej. Výborné technické parametre engob a glazúr, významne ovplyvňujú odolnosť škridiel voči rôznym poveternostným vplyvom, ako sú nečistoty, kyslé dažde a UV žiarenie.

Engoba a glazúra sú často chápané ako synonymá, odkazujúce na technológie zafarbenia strešných škridiel. Aj napriek podobným funkciám a vlastnostiam, existujú rozdiely v procese engobovania a glazúrovania, ktoré stoja za úvahu pri nákupe.  

Rôzna povaha engoby a glazúry pochádza z ich rôznych chemických zložení. Engoba sa skladá zo špeciálne pripravenej tekutej ílovitej hmoty zmiešanej s vhodnými minerálmi alebo oxidmi kovu, ktoré po výpale dajú škridly finálny nemenný odtieň. Glazúra je íl s obsahom kremičitých častíc, obohatených anorganickými prísadami. Engoba vytvára na povrchu škridiel uzavretú štruktúru, ale ponecháva otvorené póry, čo umožňuje zachovať dobré difúzne vlastnosti. Glazúrovanie škridiel sa vyznačuje sklovitou vrstvou, ktorá čiastočne uzatvára póry.

Uzavretejšia štruktúra glazúrových škridiel, v porovnaní s engobami, spôsobuje ešte väčšiu odolnosť voči vonkajším vplyvom. Hladký povrch s minimálnou pórovitosťou výrazne spomaľuje tvorbu nečistôt a uľahčuje proces čistenia nielen prachu, ale aj machu a plesní. 

Trvácnosť prírodných, glazúrovaných alebo engobovaných škridiel je rovnaká. Rozdiel spočíva v odolnosti povrchu voči nečistotám a znečistenie machom alebo riasami. Glazúrované strešné škridle s minimálnou pórovitosťou sú najviac odolné voči tomuto javu a budú ideálne pre oblasti s vyššou vlhkosťou alebo oblasti v blízkosti lesov. Engobované strešné škridle vykazujú podobné, i keď trocha obmedzené vlastnosti v tomto ohľade, v porovnaní s glazúrovanými škridlami.

Prírodné strešné škridle (režné) bez povrchovej úpravy sú vzhľadom k ich pórovitej štruktúre najčastejšie vystavované týmto faktorom. Treba však pamätať na to, že keramické strešné škridle vypálené pri teplotách nad 1000 ° C nie sú náchylné na slnečné žiarenie, čo znamená, že trvale zachovávajú svoju farbu. Strešné škridle je potom treba vyčistiť iba tlakovým čističom, aby si znovu získali pôvodný vzhľad i po viacerých rokoch užívania.